Tentokrát to ubehlo ako voda a nemyslím tú, ktorá sa valí na Slovensko zo všetkých strán. Druhý týždeň v Argentíne sa niesol v znamení viacerých tém. A jednu z nich som stručne načrtla už v prvej vete.
Tréningový režim sa nám nejako špecificky nezmenil, jediná zmena nastala opäť v lyžiach. Vyšlo nám krásne počasie, a preto sme premostili na rýchlostnú disciplínu, na Super G. Tieto tréningy sme mali na inom kopci, pretože je na to potrebná dlhá trať, keďže brány sú od seba vzdialené približne 35-40 metrov. Trénovali sme na krásnej a širokej pláni, kde nebolo ani nohy, pretože nás tam vyvážal každú jazdu ratrak a bežní turisti sa tam len tak nedostanú. Zjazdovka bola naozaj veľmi jednoduchá, no vzhľadom k tomu, že to boli naše prvé spoločné jazdy na dlhých lyžiach so Sophi, mojou novou navádzačkou, boli to tie najluxusnejšie podmienky na tréning. Pri rýchlostných disciplínach je v prípade slabozrakého lyžiara najdôležitejší kontakt, a teda rozostup medzi pretekárom a navádzačom.
A tieto tréningy boli zamerané okrem ladenia techniky a zjazdového postoja aj na vzájomnú vzdialenosť. Avšak tým, že bola zjazdovka naozaj ľahká, mali sme to jemne okorenené menším skokom. A nebudeme si klamať, prvé jazdy boli ako sa povie pre istotu pribrzdené. Áno, mala som z toho rešpekt, pretože na to nie som zvyknutá a nemám rada to, keď si nevidím pod nohy, čo sa stáva aj bez toho, aby som bola chvíľu vo vzduchu. Ale presne pre toto mám lyžovanie rada. Nie je to žiaden stereotyp a vždy sa to dá nejakým spôsobom spestriť. Zbožňujem adrenalín a aj napriek strachu sa vždy pustím a snažím sa ho v čo najkratšej dobe prekonať.
Popri lyžiarských tréningoch sme pokračovali aj v tých poobedných vo fitku. Môj program na kopci už poznáš preto by som ti chcela priblížiť ten na suchu. Kondičné tréningy mávam každý pondelok, stredu a piatok. Pôvodne som k tom chcela pridať aj sobotu, no zabudla som, že niektorí ľudia by si chceli cez víkend oddýchnuť. Všetky tréningy mi pripravil môj kondičák, Juraj, ktorý mi nastavil tréningy tak, aby som sa dokázala na druhý deň postaviť na lyže. A musím povedať, že to má v oku!
Na začiatku týždňa začíname zľahka. Tréning sa skladá zo štyroch skupín troch cvikov. Vždy je do toho zapojené celé telo, takže neexistuje partia, ktorá by mala oddych. Lyžuje sa síce nohami, ale dôležitá je aj vrchná časť tela (pri rozpichávaní sa na štarte do prvých brán alebo zrážaní slalomových brán) a stred tela (taktiež pri zrážaní slalomových brán, všeobecne pri slalome aj ostatných disciplínach, aby nedochádzalo k uvoľneniu v brušnej časti a prepadávaniu do predklonu). Aby si si to vedel/a trochu predstaviť, tak ide o cviky ako drepy s rozdielnym rozložením chodidiel, zhyby či laterálne hody medicinbalom o stenu s dynamickou zmenou nôh.
Streda je ukazovateľom polovice týždňa, a preto treba pritvrdiť. Tréning začínam atletickou abecedou (rôzne variacie skippingu, žabáky, dvojnožné a jednonožné skoky so stabilizáciou), následne prechádzam do vertikálnych skokov na box s protipohybom a laterálnych skokov na jednej nohe so stabilizáciou. No a zvyšok tréningu sa skladá opäť z cvičení, kde zapájam nohy, brucho aj ruky.
A keďže netreba zabúdať na to, že v sobotu ešte lyžijem, piatkový tréning je primeraný k rannému vstávaniu na druhý deň. Dá sa povedať, že počas tohto tréningu točím dookola tri cviky. Najdôležitejšia časť sú power cleany, vzpieračské cvičenie, ktoré je doplnené cvikom na ruky a brucho (príťahy na kladke a mŕtvy chrobák s medicimbalom).
Myslím si, že moje suché tréningy počas týźdňa som ti priblížila tak, že ich pokojne môžeš absolvovať spolu so mnou.
Počas tohto týždňa to však nebolo len o striedaní tréningov a oddychu. Bolo to predovšetkým o každodenných telefonátoch s rodinou. Bývame v Zohore, nedaľeko kanálu Malina. A už asi vieš, kam tým mierim. Kvôli masívnym dažďom, ktoré postihli Slovensko a mnohé krajiny v okolí, sa hladina Maliny deň čo deň zvyšovala a poviem ti, sledovať celú túto situáciu z druhej strany sveta bolo pre mňa horšie ako keby som bola priamo v dejisku. Nielen rodičia pociťujú strach o svoje deti. Platí to aj naopak. Nevedela som ako pomôcť preto som sa snažila rodičov a brata zabaviť príbehmi, ktoré som zažila v Argentíne, aby nečelili len negatívnym správam a mali počas upršaných dní trochu slniečka.
Vo vnútri som bola presvedčená o tom, že to všetci zvládnu, aj keby došlo k najhoršiemu, no zaspávať s pocitom strachu o tých najbližších, v čase, keď som už vyše dva týźdne v ďalekej Argentíne a rodina je to, čo mi chýba najviac…som šťastná, že sa vyčasuje a verím, že na dobré časy na všetkých frontoch!
Avšak nič nie je len čierno-biele a aj moje dni mali farbu. Tohtoročná Argentina bola obohatená talianskym tímom. Tento rok sa ku nám pridala moja konkurentka a zároveň kamarátka Marty so svojou navádzačkou Ylee. A teraz ti určite vybehlo kopec otázok ako môžem byť kamarátka s niekým, s kým na pretekoch súperím. Áno, na pretekoch stojíme proti sebe a istým spôsobom ide kamarátstvo bokom, no po pretekoch sa vždy rady stretneme a strávime spoločný čas. Marty je skvelá a férová baba a netreba zabúdať na to, že okrem pretekania sa, bojujeme nielen my dve predovšetkým s vlastným hendikepom. Nikdy by som nechcela, aby sa súperenie na kopci rovnalo nenávisti v bežnom živote. A preto si toto priateľstvo nesmierne vážim a som rada za to, že sme mohli spoločne trénovať a vzájomne sa posúvať dopredu.
Samozrejme sme okrem makania na kopci trávili spolu aj voľný čas. Každý večer po večeri sme si sadli spoločne za stôl a vyťiahli starú dobrú klasiku- žolíkové karty. A mastili až do večierky.
Týchto sedem dní sa nieslo v znamení viacerých emócií, takže to bolo vskutku vyvážené. Nie vždy idú veci ľahko a podľa našich predstáv. No netreba zabúdať na to, že po každej búrke vyjde slnko. A tak to bolo aj s hnevom našej prírody, ktorej už vykypeli nervy a poslala na nás spúšť v podobe dažďov. Všetko je len prechodné obdobie, ktoré treba vydržať a preskákať. Napríklad, septembrové výjazdy v Amerike sú pre mňa náročné najmä kvôli vzdialenosti od domova. No vždy sa snažím uvedomiť si, prečo tu som a že je to moja práca, ktorú som si vybrala. A toto ďaleké cestovanie je istým spôsobom menšia daň. Ale aj toto je len etapa sezóny a dôkazom je to, že sme už v polovici výjazdu.
No keď má človek chuť a naokolo dobrých ľudí, s dobrou náladou, nie je o čom a celé to prebieha hladšie a rýchlejšie.
