Sústredenie v Argentíne má jasný cieľ- lyžovať čo najviac a čo najlepšie. Sme tu už tretí týždeň a je jasné, že sa moja technika lyžovania začína uberať iným smerom. Lepším. Minimálne ja to tak cítim. Moja telo je v bránach stabilnejšie a ako hovorí môj tréner- dá sa na to celkom pozerať (náš tímový humor). Som si vedomá toho, že nepovie wow, mega, super jazda. A to by som od trénera nikdy nechcela. Myslím si, že jedna z výhodných stránok mojej povahy je tá, že ma motivuje neúspech a negatíva.
Keď mi tréner po jazde vytkne množstvo chýb, nie je to samozrejme to, čo chcem počuť, ale môj chtíč je namotivovaný a chcem predovšetkým sebe ukázať, že to viem lepšie! No keby mi udelil pochvalu, poteším sa, no sama dobre viem, že môj vrchol možností je stále ďaleko predo mnou.
A tomuto hovorím pestrosť. Nielenže sa dajú brány akokoľvek postaviť a vykúzliť na svahu vždy jedinečnú trať, ale aj škála možností športovca je viac ako široká. A ako sa píše rokmi obohratá veta, vždy sa dá ísť lepšiie…dá.
Existuje v športe vôbec vrchol? Alebo hranica, ktorá označuje maximum úspechu?
Vrchol alebo rekord určuje ten najlepší, ale aj tak sa v niektorých prípadoch nájde niekto, kto ho prekoná a stanový nový. V skratke, pre mňa šport nemá hranice, a to je to, čo ma na tom tak fascinuje.
Aj tento týždeň sa niesol v znamení stereotypov, v znamení striedania lyžiarok na kopci a tenisiek vo fitku. Počasie nás trošku skúšalo a napokon aj vyhralo. Podmienky na kopci začali pripomínať jar, a tak sa matka príroda rozhodla, že nám nadelí pár centimetrov snehovej prikrývky. Avšak z pár centimetrov bolo pol metra a my sme mali od lyží tri dni voľno. Nebudeme si klamať, aj to celkom padlo vhod.
Poviem ti ale, tie slnečné rána s belasou oblohou a novým prírodným snehom, sú snom každého lyžiara. A presne toto nás po dňoch voľna čakalo na kopci! Mňam!
Každopádne aj tento týždeň sa niesol v znamení nečakaného a hlbokého zážitku.
Minulý rok, na prvom výjazde v Južnej Amerike, som spoznala miestne dievča menom Milla. Je to mladá baba, ktorá sa taktiež venuje lyžovaniu. A práve tento týždeň nastala tá správna chvíľa na stretnutie. Už na prvý pohľad, ktorý je u mňa ako slabozrakého človeka veľmi dôležitý…okej, dosť bolo srandy. Už na prvý dojem som vycítila, že budeme na tej istej vlne. A tak aj bolo. Keby ma netlačil odchod na večeru, tak sedíme a debatime do rána.
Rozprávali sme sa na rôzne témy, od vianočných zvykov a tradícií v Argentíne a na Slovensku, cez funkčnosť/nefunkčnosť zväzov a federácií až po naše obľúbené krajiny, ktoré sme navštívili. No to, čo mi vyčarilo úsmev na tvári a dojalo zároveň, to som naozaj nečakala.
Mille som na pamiatku priniesla kúsok oblečenia so slovenskou symbolikou. No nečakala som, že ona príde s tým istým nápadom! A tak sme si na výmenu pozdielali oblečenie so symbolikou našich krajín.
Bol to naozaj krásne strávený podvečer s novou kamarátkou až z ďalekej Argentíny. A tento pocit prajem každému, kto cestuje po svete a spoznáva rôzne krajiny našej malej planétky.
Niekedy mám dokonca pocit, že mi po svete behá viac priateľov ako doma. Cestovanie je neskutočná činnosť. Mňa k tomu doviedol môj šport. Vidím v tom jedinečné pozitívum, pretože nechodím len do vyspelých krajín ako je Rakúsko a Švajčiarsko, ale aj do krajín, kde sa žije ľuďom naozaj ťažko a zle. V každej krajine sa snažím navnímať jej povrch. A keby môžem, tak z nich prinesiem domov všetko to, čo by zo Slovenska spravilo najdokonalejšiu krajinu sveta. A vlastne. Nemusím ísť ani veľmi ďaleko. Stačí keď nazriem za západné hranice Slvenska…
No priniesla by som aj to, čoho sa ľudia boja. Argentínsku, konkrétne El Bolsónsku chudobu, aby sme si konečne uvedomili, čo stále máme a vrátili sa späť k hodnotám, ktoré už dávno pominuli.
Vždy je takmer všetko v našich rukách a na nás. A to platí všade. Keď chcem niečo dokázať, musím sa zdvihnúť, vyjsť zo svojej komfortnej zóny a začať na tom pracovať. Keď si chcem postaviť rodinný dom so záhradou, musím ráno vstať, ísť do práce a najprv zarobiť peniaze. Keď sa chcem hovoriť v cudzom jazyku, musím sa učiť, pravidelne sa mu venovať a nehanbiť sa komunikovať. Treba začať od seba!
