Pred dvomi týždňami som bola so sesternicou v kine, na dokumentárnom filme PREZIDENTKA. V piatok minulý týždeň som naň šla znova, tentokrát s maminou.
Videla som tento film teda dvakrát a vždy to vo mne vyvolalo silné emicie. Na mysli mi behalo mnoho slov a mrzí ma, že z nich nebolo cítiť nič pozitívne.
Začala by som od úplného začiatku. Vďaka lyžovaniu som mala možnosť stretnúť sa s pani prezidentkou. Po paralympiáde sme ako medailisti dostali pozvanie do prezidentského paláca. V ten daný moment, keď sme stáli pred pani prezidentkou Čaputovou, som asi ani nedýchala. Pociťovala som mierny stres, ale zároveň som žiarila nadšením, pretože by mi nikdy nenapadlo, že vďaka lyžovaniu sa môžem dostať tak blízko k niekomu, koho si vážim, obdivujem a uznávamu
Najprv sme si v hlavnej sále prevzali z rúk pani prezidentky ďakovný dekrét, kde boli prítomné aj médiá. Po oficiálnom privítaní sme sa presunuli do vedľajšej miestnosti, kde sme sa s pani prezidentkou rozprávali o našich zážitkoch z Pekingu, bez mediálnej prítomnosti. Bol to pre mňa životný zážitok, môcť sa s pani prezidentkou podeliť o moje nové skúsenosti. Našu návštevu sme zakončili zvečnením tohto momentu, fotkou, a vrátili sa každý do svojej ďalšej tréningovej etapy.
Teraz prejdem k môjmu pohľadu na film a jeho celkovému vnímaniu. Takmer všetky situácie a udalosti mi boli známe, nakoľko boli zverejnené. Rôzne slovné útoky, nadávky či urážky, sú pre mňa dodnes nepochopiteľné. To, čo ma ale zasiahlo najviac, bol video-odkaz muža, ktorý použil takú formulácia vulgarizmov a vyhrážok…že ma to priviedlo k slzám. Nielen mňa, ale aj moju sesternicu a maminu. V ten moment som sa vcítila do role mojej maminy, ktorá má 2 deti- mňa s Matyho. A bolí to, keď sa niekto vyhráža vašim deťom smrťou…
Práve túto časť filmu by som označila za najsilnejšiu pre mňa.
Zároveň mi príde nepochopiteľné to, že politici, ktorí by mali takýto typ chovania odsúdiť, ho podporujú a sami hlásajú na protesotch. Zamyslime sa, odkiaľ vietor fúka a prečo musela naša pani prezidentka čeliť ohavným slovným útokom, keď práve jeden z poslancov dnešnej víťaznej koaličnej strany, burcoval ľudí k tomu, aby kričali, že pani prezidentka Čaputová je americká k…. .
Všetko so všetkým súvisí, a práve toto správanie tých, ktorí majú vplyv, podporuje obyčajných ľudí naviazať na vlnu agresie a nezmyselného hnevu.
Ďalšia zo scén vo filme, ktorá ma istým spôsobom zasiahla bola po parlamentných voľbách, kedy pani prezidentka privítala v paláci predsedu strany SMER, v súvislosti s poverením zostanevia vlády. Toto sú situácie, kedy musí zostať človek absolútne profesionálny. Sama si neviem predstaviť, aké pocity musela pani prezidentka prežívať. Podať si ruku s niekym, kto o tebe hovorí, že si americká agentka, prípadne, že Slovensko nemá hlavu štátu…
Niečo som sa ale naučila. Sama pani prezidetnka mi ukázala cestu, ako sa nad takýmito stretnutiami povzniesť. Stačí k tomu jedna krátka veta: “Ja som ty, ty si ja, sme jedno.”
Zdroj: ČSFD.sk
O tom, aké starosti si so sebou musela pani prezidentka nosiť počas svojho mandátu, v podobe závažných zdravotných problémov jej najbližších, nechcem ani hovoriť…je to ťažká téma, no netreba na to zabúdať. Do toho prišiel v roku 2020 corona vírus, v roku 2022 sa začala ruská invázia na Ukrajine. Pani prezidentka Čaputová tam bola osobne. Bola sa pozrieť na tú hrôzu, aby nám mohli, citujem, “jej ústa potvrdiť to, čo jej oči videli”
ala možnosť stretnúť sa s paňou, ktorej položila otázku: “Ako je to so sexuálnym zneužívaním žien?”
“Žiaľ, dochádza ku sexuálnemu zneužívaniu,” odpovedala, “nielen u žien, ale aj detí.”
Toto je informácia, ktorú nechce určite nikto z nás ani len počuť…
Zdroj: SITA/AP, Vadim Ghirda
Nechcem ti tu rozprávať o všetkých detailoch filmu, ktorý ma hlboko zasiahol a nesmierne zaujal. Chcem ti len ukázať môj pohľad, moje vnímanie pani prezidentky, nakoľko som mala možnosť vidieť ju a počuť ju NAŽIVO. Zároveň verím, že môj pohľad bude akousi malou pozvánkou na tento dokumentárny film, ktorý treba vidieť!
Je mi jasné, že aj tebe sú mnohé situácie známe z medií. Ale ver mi, že vidieť to takto v kope…to je úplne niečo iné.
Pani prezidentka, ďakujem Vám, za to, že ste boli našou nádejou a ukázali ste nám cestu, po ktorej treba ísť, ak chceme z našej krajiny miesto, kde sa bude žiť hrdo a dobre. Teraz je už na nás, či sa ňou vyberieme, alebo skĺzneme mimo, ako je už naším zvykom.
Boli ste, ste a budete pre mňa prezidentkou, na ktorú som hrdá!
Práve vďaka Vám som si užila moment, kedy na paralympiáde v roku 2022, počas medilového ceremoniálu, stúpala vlajka Slovenskej republiky, pretože som cítila hrdosť a vďaku!
